Nadpis    Text    Autor      

WSOP 2011 Las Vegas + Washington D.C.

TdThTdTh
yegon (21.5.2012 18:53), Příspěvků: 2221

1. časť - Las Vegas

„Trochu“ s oneskorením (trvalo mi to len rok kým som sa k tomu prepracoval) ale predsa spisujem svoje zážitky z USA, kam som sa vybral sám ako prst v lete 2011 odohrať svoju prvú World Series Of Poker. Nejakým úžasným šťastím, ktoré ma chvalabohu prenasleduje po celý môj život sa mi jednak zadarilo na FullTilte nielen vyhrať package na WSOP Main Event,  ale dokonca aj peniaze na buyin vybrať z herne doslova 2 dni pred jej krachom. Trošku napätia som si užil, kým som čakal či peniazne nabehnú na môj Neteller účet ale po asi 2 týždňoch sa tam objavili a keďže satelitné firmy fulltiltu ešte zotrvačnosťou fungovali ďalej, tak som v hoteli zistil, že mi zaplatili aj za ubytovanie – lepšie to dopadnúť nemohlo.

 

(Bellagio – bol som si tam raz zahrať cash, sedel som hneď pri high stakes Bobby’s room aj sa tam niečo hralo ale tých ľudí čo tam sedeli som nepoznal)

Popredal som nejakú akciu a šiel som teda do sveta odohrať 9-10 turnajov s celkovými buyinmi okolo 26.000 USD. Let do Vegas bol v pohode, chlapík na vstupe do USA sa niekoľkokrát spýtal či som si 100%-tne istý, že mám pri sebe len 9850USD v hotovosti a keď som mu to vždy potvrdil, tak začal podozrievavý výsluch, že ako to môžem vedieť tak presne :). Letisko LAX v Los Angeles, kde som prestupoval, je hodne komické miesto ako keby spred pár desaťročí (spomienky na seriál Dallas). Vyzeralo to tam skôr ako na zastávke autobusov. Letisko vo Vegas už je niečo iné, neoveroval som ale myslím, že automnaty sú narvaté aj v kabínkach na WC.

Ubytoval som sa za 22USD na noc v hoteli GoldCoast, ktorý je cez ulicu od Ria kde sa hrajú WSOP Eventy a bola to dobrá voľba, ktorú určite využijem i v budúcnosti. Chýbal mi len safe na izbe, ale ten sa dal vybaviť dole v cashieri, takže peniaze som si odkladal tam. Časť buyinov som poslal vopred priamo do Ria prevodom z účtu, takže až taký balík som uschovávať nemusel. Inak bol hotel super mali fajn raňajky za nejakých 6USD vo forme bufetu so širokým výberom, najviac mi chutili mexické veci, všetko ostatné bolo (často nečakane) sladké. Vo vajíčku obalený chlieb mám veľmi rád, nasladko to ale akosi nie je ono :). Stále ale ponuka raňajok tu beatovala čokoľvek čo som videl v Riu a bola za tretinovú cenu, čo sa pri mesačnom pobyte už ukáže. 

 

(Eiffelovka oproti Bellagiu)

Pokúšal som sa aj niečo si nakúpiť v potravinách, aby som si raňajky/večeru mohol spraviť sem tam sám ale nikde som nezohnal ľudský chlieb len tú ich sladkú vatoidnú hmotu meh. Vôbec jedlo v amerike je otrasné – nemajú žiadne príchute len sladkú a štipľavú, o korení ako keby nepočuli a hlavne totálna absencia normálneho pečiva mi robila dosť problémy. Nakoniec som sa ustálil na std raňajkách, na obed som si dácal melónový šalát z poker kitchen a na večeru si kupoval buď čínu alebo sushi. Aj tak som sa vrátil domov tak o 6-7kg tažší.

(Strip je ulica okolo ktorej je postavená väčšina kasín – zvonku sú keď už nie pekné tak aspoň zaujímavé, zvnútra všetko na jedno kopyto, snáď s výnimkou Venetianu)

Každé ráno som vybehol cez marihuanou voňajúce chodby do posilky, potom som sa hodil do bazéna a na 5 minút na lehátko – dlhšie sa nedalo, bolo stále cez 40 stupňov, za tých 5 minút som akurát uschol a začal prihárať. Také teplo ako tu som nikdy nezažil, vďaka bohu za klimatizácie, ktoré všade bežali naplno.

Okolo obeda som nabehol cez cestu do Ria a hup hrať turnaj alebo cash. V turnajoch sa moc nedarilo až na 26-te miesto RAZZ 2.5k turnaji, ktoré bolo fajn povzbudením. Zahral som si s množstvom známych hráčov ako Eric Lindgren, Vanessa Rousso,  Jason “jdpc27” Wheeler (ten stále odbiehal od stola a vracal sa zasmradený od marihuany – keď ludia krútili nosom, tak sa vždy ohradil, že to je jeho nový parfém „it comes from the eatrh and is called green“), Chiau Giang, Cindy Violette, Daniel Idema atď. Cash games boli veľmi živé, hrával som 2/5 a sem tam 5/10 NL, určite by sa tam dalo žiť len z toho, stále bežalo veľa stolov a človek nemusel dlho čakať kým ho usadili. Pár krát som videl borcov ako Galfonda, bratov Dangovcov, Farhu a Junglemana hrať niečo šialené ako 500/1000 PLO a podobne – hrali priamo v sále kde sa hrali aj malé cashky a turnaje.

 

 

Turnajový grind je namáhavý, ale na WSOP sa to dá vydržať, turnaje majú väčšinou dosť rýchlu štruktúru na začiatku a potom sa to ukľudní -  hráčske polia sú neskutočne soft a dá sa orientovať aj v ťažších eventoch ako napríklad 5k 6max.

Vegas ako mesto ma vôbec neoslovilo, kasína sú všetky rovnaké a skôr pôsobia zúfaleckým dojmom než ako niečo z James Bond filmov. Fajn je, že každé kasíno má nejaké atrakcie a večerné shows. Kluby som moc neobiehal, nie som diskotékový typ i keď hudbu, ktorá sa tam hrá počúvam rád. 

Pozrel som si akvárium v Luxore, fontánu pred Bellagiom, Prešiel som sa okolo kanála vo Venetian a prebehol som cez Mirage už len pre tú historickú hodnotu.

Oveľa zaujímavejšie boli shows. Po pár týždňoch vo Vegas sa ku mne pripkojili Tomm s manželkou a boli sme spolu na Blue man show – veľmi zaujímavá vec a neskôr na úplnej pecke O by Cirque du Soleil – to bol fakt neskutočný zážitok, hrajú to v Bellagiu, je to vodná show, miesto javiska je veľký bazén. Paráda - must see.

 

(Tomm s Peťou – jedlo nebolo podľa mojej chuti, čo by som tam dal za knedlo-vepřo-zelo, bryndzové halušky alebo už aj len za obyčajný chlieb)

Neskôr som bol ešte v Riu pozrieť kúzelníkov - to bolo také poslabšie a keďže mám veľmi rád standup comedy, tak som šiel do klubu v Riu pozrieť comedy night, bolo to skvelé, kaviarnička s asi 10 stolíkmi, vystupoval nejaký polotrapný predskokan, ale dobre, že tam bol, lebo aspoň ukázal aký je to rozdiel keď sa do toho oprie naozajstný borec. Ten prišiel po ňom a my sme sa tam všetcia váľali po zemi bez prestávky.

Asi najzaujímavejšie veci čo sa dajú vo vegas robiť sú výlet ku Grand Canyonu a streľnica. Ku Canyonu som šiel vrtuľníkom, bola to moja prvá cesta týmto strojom a bol to zážitok, chlapík s nami lietal v kaňone ako keby sa chcel uhýbať raketám, lízali sme svahy, dosť scary. Pristáli sme priamo v kaňone a dostali občerstvenie. Moc sme toho nevideli ale tak Hoover dam, Lake Mead. Musí byť fajn spraviť nejaký splav kaňonom (neviem či sa to dá), alebo aspoň trek, keď je tam človek sám musí to byť paráda. Ako správny macher som si zobral foťák bez SD karty takže mám len fotky z mobilu.

 

  

Strelnica to bolo hrubé zrno, prišiel som tam v takom čase, že bola krátka rada, nemusel som dlho čakať vybral som si set 5 zbraní (Desert Eagle, brokovnicu, snajpra, niečo ako M4A1 a guľomet), zvolil aké terče chcem strieľať a už ma bral týpek dovnútra. Super zážitok. Ešte by to chcelo niekde otestovať bazooku a plameňomet :).

 

(John J. Yegambo – „není to moje válka“)

 

(Teroristi proti mojej snajperskej puške nemali šancu – keď sa ku mne priblížili na 10 metrov)

Po odohratí Main eventu som si prebookoval letenku, pôvodne som mal ostat ešte pár dní (nejak som asi čakal, že to celé vyhrám alebo čo) a odletel som hneď do Washingtonu, kde som sa chcel pár dní zdržať – človek predsa nepoletí takú diaľku za oceán bez toho, že by pobehal nejaké zaujímavosti.

jeden z najslabsich hracov na stole
1 2 | Záznamů 1 - 20 z 33 | Stránka 1 z 2 |  Na stránku - 20 - 50 - 100 -
#1
TdThTdTh
yegon (21.5.2012 19:07), Příspěvků: 2221

2. časť - Washington D.C.

Ešte dodám k Las Vegas jednu pozitívnu vec, severne aj južne od stripu sú outlety, kde sa dá celkom dobre nakúpiť. Ja teda väčšinou nákupy nechávam na manželku, ale tu som bol sám a túto šancu som si nenechal ujsť. Nabehol som tam a spravil veľkonákup vecí, ktoré mi teraz vydržia asi na 5 rokov – športové tričká, kraťasy, tepláky a hlavne topánky, ktoré u nás takmer nemám šancu zohnať. Kto ma videl tak vie o čom hovorím – nosím topánky veľkosti 14-15 (často označované za malé lyže). Tu mali fakt široký výber aj pre mňa, takže som sa vrátil s piatimi novými pármi tenisiek. Ceny všetkého sa mi zdali byť smiešne nízke, ale pravdu povediac u nás som bol v obchode naposledy pred 5 rokmi, takže je možné, že to toľko stojí aj u nás – neviem posúdiť.

Ale teda k Washingtonu. Toto mesto som si vybral hlavne preto, že som čítal Lost symbol od Dana Browna a on vždy používa v knihách reálne veci, na ktoré sa dá ísť aj pozrieť. Veľmi ma baví pobehať miesta, o ktorých som čítal, takto som pochodil aj Paríž a Londýn po stopách jeho predchádzajúcich kníh. Okrem toho samozrejme Washington sa vyskytuje vo väčšine špionážnych/protiteroristických thrilleroch, ktoré obľubujem.

Pred cestou som zisťoval ako sa dá dostať na obhliadku Bieleho domu, ale z nášho konzulátu mi odpísali, že to nejde tak narýchlo (pýtal som sa asi 2 mesiace dopredu) + že je to možné len pre skupiny (tuším 10 a viac ľudí), treba požiadať tak pol roka vopred a je malá šanca, že pridelia termín na návštevu – takže to som vzdal. Myslím, že Kapitol funguje dosť podobne, takže o to som sa ani nesnažil.

Po prílete sa hneď ukázalo, že tento trip mi dá šancu zažiť presne to v čo som dúfal. Taxík ma doviezol do hotela, ktorý vyzeral skôr ako motel a keď som videl izbu tak som len pohľadom hľadal mŕtve telo v kaluži krvi, izba akoby z oka vypadla typickému miestu  vyšetrovania vraždy z amerického seriálu. 

Strava na okolí nikde nič (s výnimkou automatu na čokoládky), mal som na výber z MacDonaldu a Taco Bell, takže predpokladám, že prírastok hmotnosti čo sa udial v USA majú na svedomí hlavne Washingtonské večere. Ráno chodila bezplatná dodávka na Union station odkiaľ už sa ďalej dalo dostať rôznymi spôsobmi - ja som zvolil sightseeing bus. Nechal som sa najprv povoziť kolom dokola a ukázať si čo tam je, aby som si vedel vybrať čo chcem vidieť.

Pred Union station je replika zvonu Liberty bell, ktorý je symbolom americkej nezávislosti – i keď som teda nepochopil prečo. S tou americkou slobodou je to momentálne aj tak dosť nahnuté :).

Samozrejme som si pozrel National Mall, ktorú som si predstavoval z kníh teda úplne inak :). Väčšina zaujímavyých vecí je naokolo. Je to vlastne dlhý a cca 200 metrov široký zelený pás, na jednom konci je Kapitol (čo je americký parlament), na druhom konci je Lincolnov Memoriál, anticky vyzerajúca budova, v ktorej sedí veľká socha Abrahama Lincolna známa z filmov. Pred memoriálom je umelé jazero (Reflecting pool) tiež dosť známe, teraz ho ale práve rekonštruovali, na druhom brehu je pamätník prvej a druhej svetovej vojny a po stranách jazera sú stena s menami vojakov zabitých vo vojne vo Vietname a ďalšia stena ako pamätník koréjskej  vojne. V tejto časti National Mall je aj FED – národná banka USA, ktorá je prekvapivo súkromná, tlačí americké peniaze a potom ich požičiava vláde za úrok (WTF???).

 

(Lincoln memorial)

(Abraham Lincoln)

(pamätník vietnamskej vojny – stena s menami vojakov, ktorí v nej prišli o život)

(pamätník kórejskej vojny)

Zhruba v tretine Mall trčí do neba Washingtonov monument - stĺp známy a vystupujúci práve v Dan Brownovej knihe, hore som sa bohužiaľ nedostal, ráno tam bývaju megarady na časenky, keď som tade šiel ja, tak už boli vždy minuté, ale ani som sa nejak extra nesnažil.

(Washington Monument)

Severne od monumentu za veľkým parkom vykukuje Biely dom, je dosť hardcore strážený zo všetkých strán. Fotografia Bieleho domu je prvý obrázok, ktorý som videl cez internet – bolo to na škole, bol čiernobiely (resp zelenočierny – staršie ročníky vedia o čom hovorím :)) a naozaj len dvojfarebný, odtiene boli v tom čase robené väčšími a menšími odstupmi bielych bodiek. To boli časy – každopádne krásna spomienka na začiatok internetu u nás. Teraz som mal možnosť ho vidieť aj na vlastné oči.

 

(Biely dom)

Okolo Mall sú postavené aj budovy múzeí Smithsonian institute, ktoré som tak zhruba pochodil – umelecké expozície som vynechal skôr ma zaujímala technika a príroda. Vždy som túžil sa do týchto slávnych múzeí pozrieť.

 

(Smithsonian castle – informačné centrum Smithsonian múzeí, ktoré sú postavené nablízku okolo National Mall)

 

(Air and Space museum)

 

(replika Hubblovho teleskopu)

National Mall je z druhej strany zakončená budovou Kapitolu. Pred kapitolom je ďalšie jazero a na boku ešte botanická záhrada.

 

(Kapitol)

Na blízku sú i ďalšie veci, takže okolo Mall sa dá v pohode stráviť celý deň alebo aj dva. Je tu napríklad Newseum (múzeum novín) alebo Národný archív, kde sa dá pozrieť na zaujímavé listiny z americkej hstórie ako vyhlásenie nezávislosti alebo ústavu. Vo vedľajšej uličke je aj známa budova FBI.

 

(FBI - J. Edgar Hoover Building)

Sightseeing busom som sa previezol za rieku Potomac (damn každé miesto mi tu pripomína desiatky kníh čo som čítal) na Arlingtonský cintorín – to je pohľad známy úplne každému. Sú tu pochovaní aj Kennedyovci a je tu zopár ďalších miest, ktoré sa dajú pozrieť. 

 

Z cintorína som sa vybral na obed do neďalekého obchodného domu – prechádzali sme okolo Pentagonu najväčšej kancelárskej budovy sveta (zakázali nám ju fotiť obv). Pred obchodným domom som musel Maydayovi odfotiť budovu DEA – Drug enforcement administration :)

http://images.dragun.sk/usa2011/IMG_0260.JPG 

(tmavšia budova vľavo je DEA)

Bus ma ešte povozil okolo Ford Theather, kde sa uskutočnil atentát na Abrahama Lincolna.

 

Ďalšie dni som venoval prieskumu vzdialenejších zaujímavostí ako National Cathedral, ktorá ma oslovila hlavne tým, že vypísali pre deti súťaž na to, aby navrhli jeden z chrličov/gargoylov (také malé príšerky, čo sú tam všade zvonku ako odkvapy alebo čo) a víťazný návrh bol Darth Vader, takže toto je jediný kostol na svete so sochou Darth Vadera. Socha je na jednej z veží, aj mi ju ukazovali, ale nemal som ďalekohľad ani veľký foťák, ktorým by som si ju priblížil - škoda šiel som tam hlavne kvôli nemu :).

 

(National Cathedral)

Ďalšie miesto z Dan Brownovho Lost symbolu, ktoré som navštívil bola slobodomurárska lóža -  The Scottish Rite Center. Absolvoval som prehliadku budovy, dovolili nám aj sadnúť si do kresla veľmajstra – bolo to tam celkom zaujímavé a kupodivu tam bolo dosť vecí, na ktoré sa dalo popozerať.

 

Najväčšia bomba bol kostol, ktorý som našiel len náhodou (Basilica of the National Shrine of the Immaculate Conception), krásne zdobený zvnútra, kopec kaplniek, jedna z nich venovaná aj Slovenskom. 

 

(National Shrine)

 

(jedna z najväčších mozaík Ježiša na svete, vyzerá byť celkom urobený a aj dosť vytiltovaný)

Ako som sa tam potuloval narazil som na babičku so skupinkou ľudí, ktorá si ma hneď odchytila, že nech sa pridám, že robí prehliadku. Tak nás povodila a poukazovala nám tam všetko a dobre povysvetľovala. Jeden z najkrajších kostolov čo som kedy videl. Jednotlivé kaplnky venovali a navrhovali rôzne krajiny takže každá je úplne iná. Toto miesto ma fakt potešilo a babička čo nám všetko vysvetľovala bola skvelá, robila tam sprievodkyňu hádam 20 rokov a dávala husté príbehy + vedela ich zaujímavo podať.

 

(Slovenská kaplnka v National Shrine)

 

Trošku problém bol dostať sa odtiaľ, prišiel som tam taxíkom, ale tam som žiadny nevedel zohnať a v autobusoch som sa nevyznal. Tak som sa vybral peši, ale akosi som stále vchádzal do horších a horších štvrtí – aspoň teda pocitovo. Nie som rasista, ale polorozbité domčeky, pred ktorými posedávaju černosi človeku na kľude nepridajú. Našťastie sa mi podarilo stopnúť taxík a dostať sa bez problémov na Mall.

Samozrejme moje movielike zážitky ešte neboli u konca. Jedného dňa som sa vybral do obchodov a keď už som sa chcel vrátiť, tak sa jedného predavača pýtam kde sa tu dá chytiť taxík. Poslal ma do Starbucks, že tam vždy sedávaju taxikári, taxíkov parkovalo pred budovou dosť, ale natoľko asertívny, aby som vbehol do Starbucks a vykríkol na celú kaviareň, že hľadám taxík nie som. Vymyslel som teda plán a čakal som kým príde nový taxík, oslovil som vodiča čo z neho vystúpil, či ma môže zobrať domov, on že nie, ale vtedy sa ku mne prikmotril neďaleko stojaci tučný černoch a pýta sa ma či potrebujem odvoz. Následná diskusia bola ako zo zlého filmu. Povedal, že on ma nemôže zobrať, ale že jeho kamarát stojaci pri nás áno. Ten na to, že ok, ale že nemá tam taxík len súkromné auto, či mi to nevadí. No mne to už aj trošku vadilo :). Ešte viac mi to začalo vadiť, keď ten tučný černoch povedal, že by sa odviezol s nami. To už mi len pred očami začali behať predstavy ako ma niekde “vyložia“ v igelitovom vreci + myšlienka na to, že mám pri sebe dosť peňazí (v hoteli nebol trezor) tak som zobral nohy na plecia a futašil od nich preč. Po chvíli sa mi podarilo zohnať taxík a štastne som sa dostal domov.

Zvyšok času som venoval návštevám ďalších miest z Lost Symbolu ako napríklad tejto mapy spomenutej v knihe (mapa je celé námestie)

 

Zvažoval som odskočiť aj do New Yorku ale nakoniec nevyšiel čas – snáď nabudúce. Fajn trip, som zvedavý čo napíše Dan Brown ako ďalšie :). Mal som so sebou len maličký a staručký foťák (nechcelo sa mi vláčiť so sebou hebedo s veľkým objektívom), takže fotografie nie sú nič moc ale na pamiatku stačia.

jeden z najslabsich hracov na stole
#2
TdThTdTh
yegon (21.5.2012 19:08), Příspěvků: 2221

jeden z najslabsich hracov na stole Upraveno 21.5.2012 19:11 by yegon
#3
TdThTdTh
yegon (21.5.2012 19:13), Příspěvků: 2221

...

jeden z najslabsich hracov na stole Upraveno 21.5.2012 19:14 by yegon
#4
2h7d2h7d
Ushek (21.5.2012 19:39), Příspěvků: 13

Paráda!

#5
4h5d4h5d
carllooss (21.5.2012 19:44), Příspěvků: 133

Super pocteni, jen by me zajimalo jake byli ceny( grand canyon, ruzne vystoupeni v LV atd.)

Ještě se nestalo, aby to nějak nedopadlo
#6
TdThTdTh
yegon (21.5.2012 19:58), Příspěvků: 2221

5 - vysoke :)

uz si to uplne nepamatam ale tak od brucha bezne shows okolo 80USD, "O" 160USD, grand canyon myslim okolo 400-500USD, strelnica myslim pack 5 zbrani bol okolo 200USD

inak som nic moc neplatil, jedlo bolo drahsie ale nic tragicke

jeden z najslabsich hracov na stole
#7
9dTd9dTd
kleky33 (21.5.2012 20:58), Příspěvků: 375

Hodne pekne cteni, gl letos ve Vegas, teda jestli jedes:)

#8
4h4d4h4d
Naza (21.5.2012 22:50), Příspěvků: 529

tohle se čte samo :) ... nice :)

i have in my hands the means and in my heart the will
#9
7d7h7d7h
Neovision (21.5.2012 23:49), Příspěvků: 960

měl by si napsat "yegonův průvodce po galaxii" a vydat to jako knihu! Good

#10
TdThTdTh
ProsteRichard (22.5.2012 7:40), Příspěvků: 2070

Dobrá práce! Pěkné fotky, GL pokud budeš letos na WSOP

Zaber sakra! aka: Richienek123
#11
JhQhJhQh
henpecker (22.5.2012 8:39), Příspěvků: 1160

opět paráda. díky Yegonovi jsem navštívil opravdu půl světa:-) GJ!

Je těžké být debilem, protože konkurence je veliká (M.H.)
#12
TdThTdTh
Schmaus (22.5.2012 9:30), Příspěvků: 2173

rád čtu tyhle blogy z pokrových cest supr ! snad pojedeš opět brzy někam a sepíšeš to dřív než za rok ať si mám co přečíst a "navštívit" svůj kousek zeměGood

To je potřeba tohle vytočit
#13
6h8h6h8h
Ragnar (22.5.2012 9:57), Příspěvků: 190

Perfektní blog, jako vždy. Čtivé a člověk nabere i užitečné tipy, kdyby tam někdy jel (jakože snad jednou se tam dostanu...)

#14
JhQhJhQh
shiman (22.5.2012 10:29), Příspěvků: 1083

Jako vzdy super ;-) Jedes letos na WSOP?

Nic není nesnesitelnějšího, než hlupák, který má štěstí. - Marcus Tullius Cicero
#15
TdThTdTh
fenic11 (22.5.2012 13:09), Příspěvků: 2128

palec hore obv

Narodil ses jako originál,nechcípni jako kopie!!
#16
JhQhJhQh
Rahul01 (22.5.2012 13:15), Příspěvků: 1204


Hezké :) super foto

3/4 abstinent,1cola,3 rumy.....
#17
AhKdAhKd
Rounder (22.5.2012 14:35), Příspěvků: 4025

paradni blog, thx

Your confidence in your poker game should not have anything to do with variance.
#18
TdThTdTh
Shhorty (22.5.2012 14:37), Příspěvků: 1534

super cteni, mooaar plz)

kam by měl yegon vyrazit letos?

L. A. - New York - Chicago
Paříž - Marsej - Monako
Thajsko - Vietnam - Kambodža
Maďarsko - Rumunsko - Moldávie
Čína no. 2

Počet hlasů celkem: 85 (z toho registrovaných: 59)

[Výsledky]

doufam, ze si vysledky vezmes k srdci Smile

#19
6h8h6h8h
FISHonFORK (22.5.2012 16:58), Příspěvků: 187

Opět super blog. Měl by jsi začít pracovat na knížce - Kolem světa za pokerem. 

Pozor na Riverkilu
#20
AdminAdmin
Dante (22.5.2012 19:40), Příspěvků: 3964

Uzasny. Vzdycky si rikam "jo, sem se musim taky podivat" :)

Life of lively to live to life of full life thx to shield battery
1 2 | Záznamů 1 - 20 z 33 | Stránka 1 z 2 |  Na stránku - 20 - 50 - 100 -

K přidání komentáře musíte být přihlášeni! (nebo nemáte dostatečná oprávnění)